Spomienka na Janka Kráľa
Dňa 23. mája o 14 h sa v Parku Janka Kráľa v Zlatých Moravciach konala pietna spomienka na nášho národného buditeľa pod záštitou banskobystrického župana Mariana Kotlebu.
Spomienky sa však zúčastniť pre svoje pracovné povinnosti nemohol. V úvode sa všetkým zúčastneným prihovoril jeden z hlavných organizátorov, okresný predseda Ľudovej strany naše Slovensko – Štefan Jurík, ktorý objasnil dôvody konania tejto výnimočnej akcie. „Zišli sme sa tu preto, aby sme si pripomenuli 139. výročie úmrtia slovenského národného buditeľa Janka Kráľa, ktorý žil, pôsobil a zomrel v našom meste. Táto spomienka by nemala byť len na úrovni zapálenia sviečok a uloženia vencov, ale v prvom rade by mala mať úroveň odkazu nekompromisného postoja za slovenský národ v bojovnosti za slovenský ľud. Najväčšou úctou k jeho pamiatke je žiť v jeho duchu, lebo svoj život zasvätil pre nás, pre naše Slovensko.“ Vo svojom prejave Jurík podotkol, že bojovnosť za svoje práva a hrdosť na svoju národnosť sa neprejavuje štýlom hokejových fanúškov, ale že prejavy nespokojnosti majú oveľa väčšiu váhu v komunikácii a šírení odkazu medzi ľudmi a informovanosti o tom, čo sa skutočne deje.
Básnik Janko Kráľ po sebe zanechal zbierky a knihy slovenských básní, ktoré sa navždy stali hodnotným dedičstvom pre ďalšie pokolenia a v ktorých sa navždy zachovala časť slovenskej minulosti a duša jedného z najväčších slovenských národovcov. Za čo môžeme byť Jankovi Kráľovi a ostatným Štúrovcom vďační, ozrejmil vo svojom príhovore riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Uhrík. “Zanechali nám to, čo dnes považujeme za samozrejmé, ale čo pred 200 rokmi samozrejmé nebolo. Janko Kráľ bol schopný obetovať svoj vlastný život za to, aby sme mali spisovný jazyk, našu slovenčinu.“ Vyzval ľudí k tomu, aby sme si všetci Slováci našu slovenčinu strážili, učili sa ju a vážili spôsobom, nepoužívať cudzie výrazy v bežnej hovorovej reči. „Pravopis vypovedá o tom, ako dokážu ľudia vnímať detaily,“ ukončil svoj prejav Milan Uhrík.
Prítomným sa ako posledný prihovoril Marián Magát (Vzdor Kysuce): „Mojim príhovorom chcem poukázať a nadviazať na prácu Janka Kráľa ako revolucionára. Keby ste hľadali informácie o tomto Štúrovcovi, tak by ste narazili na to, že bol najradikálnejší z tejto skupiny slovenských buditeľov. Slovo „radikálny“ pochádza z latinského slova radix – koreň. Tak, ako tu dnes vystupujeme my, to robil kedysi aj on, aby sa prihovoril k Slovákom, k ich slovanskej duši. Avšak, ani táto veľká osobnosť, ktorá mala veľký vplyv na našu identitu, by nebola ničím bez podpory verejnosti.“ Marián Magát prirovnal náš národ k žijúcemu organizmu s dušou, o ktorý je potrebné sa starať a nezabúdať na jeho skutočné hodnoty ani dnes.
V závere spomienkovej slávnosti sa z úcty k osobnosti Janka Kráľa položil na pomník z bieleho mramoru veniec. Počas tohto ceremoniálu znela prvá slovenská hymna „Hej, Slováci!“.
Ľubomíra Rosinská
